Rôzne aktivity Časopis Pivné hobby Členstvo v kluboch Publikácie


Fotogaléria z Balkan Beer Tour 2008

Posledné prípravy na našu cestu vyvrcholili doma dva dni pred odchodom. Patrične sme upravili nášho Forda aby sa do neho zmestilo čo najviac batožiny a upravili sme aj jeho vonkajší vzhľad. Nechali sme si vyrobiť dva druhy tričiek s logom našej Balkan Beer Tour, nakúpili dostatočné množstvo pív, vytlačili sme si podrobné mapy všetkých miest ktoré sme mali v pláne navštíviť, preverili funkčnosť GPS a prekontrolovali sme mnoho ďalších detailov. Mali sme spracovaný presný časový plán presunov a jednotlivých návštev pivovarov a zabezpečené ubytovanie po ceste tam a späť. Tesne po polnoci 14.7. sme vyrazili z Martina tak aby sme ráno stáli pred bránami prvého pivovaru v Srbsku.
Vpredu na aute sme mali názov našej tour a krajiny ktorými budeme prechádzať obojstranne na oknách sme mali všetký názvy miest ktoré sme mali navštíviť
Jednoduché farebné nápisy boli aj na predných dverách Na zadné okno sme umiestnili farebné logo našej Balkan Beer Tour

APATIN - Prvým pivovarom ktorý sme navštívili v Srbsku bol pivovar v mestečku Apatin pri chorvátskych hraniciach. Pivovar dnes patrí do belgickej spoločnosti Inbew Group a v súčasnej dobe je najväčším pivovarom v Srbsku. Nezačali sme tu však najlepšie, pretože aj napriek viac ako hodinovému čakaniu sa nepodarilo zohnať z recepcie brand manažera a na tom stroskotala možnosť získať etikety a iné suveníry. Útechou nám bola aspoň ochutnávka "Jelen piva" v reštaurácii oproti pivovaru, kde sme dostali aj prvé poháre a kúpili pivá na domácu degustáciu. Po príchode domov ma však prekvapujúco čakal e-mail s ospravedlnením že sme nemohli byť vybavený s prísľubom, že mi budú zaslané etikety poštou. Po upresnení adresy mi skutočne po dvoch týždňoch prišlo poštou sedem druhov etikiet po cca 15 ks z každého druhu a tak nakoniec ani návšteva tohto pivovaru nebola zbytočná.
Pohľad na časť objektu pivovaru Pred vchodom do hlavnej budovy pivovaru
Zaujalo nás aj pekne upravené okolie Jelen pivo bolo prvým ktoré som ochutnal

BEČEJ - V Bečeji sme sa po príchode tiež dočkali sklamania, keď nám na vrátnici oznámili, že pivovar je tu už zatvorený a pivo sa tu už rok nevyrába. Aj napriek tomu nás však doviedli do kancelárie riaditeľa kde nás privítal Nikola Simjanovič a situácia sa ihneď zmenila k lepšiemu. Ochotne nám nechal priniesť etikety a tácky ktoré sa používali v minulosti, vymenili sme tu aj naše poháre a zotrvali sme pri malom občerstvení v priateľskom rozhovore. Dozvedeli sme sa že pivo Old Gold sa už nevyrába a nedostaneme ho už ani kúpiť a v pivovare sa vyrábajú už len nealkoholické nápoje. Z Bečeja sme teda odchádzali nakoniec spokojní, ale s informáciou, že aj v neďalekom Zrenjanine kde sme mali namierené je ziež známy pivovar už zatvorený. Na začiatku cesty teda samé prekvapenia s ktorýmisme príliš nepočítali.
Pohľad do areálu bývalého pivovaru Pri debate s N.Simjanovičom
Pred pivovarom sa nachádza aj táto reklamná tabuľa V okolí Bečeja sa nájdu aj takéto spomienky na pivovar

ZRENJANIN - Aj napriek tomu, že sme vedeli, že pivovar je tu už zatvorený, rozhodli sme sa skúsiť šťastie a a vyplatilo sa. Všetko sme však vyriešili len na vrátnici, pretože do objektu nás už nevpustili. Ochotný vrátnik priniesol za chvíľu obálku plnú etikiet a venoval nám aj pohár. Vysvetlili smu mu, že chceme toho viac a tak za pár minút priniesol ďalšie etikety a veľa korunkových uzáverov. Zistili sme že tu pracuje už len 10 ľudí na údržbe a strážení objektu a zatiaľ nie je perspektíva na obnovenie výroby piva. Aj tu sme za ochotu venovali nejaké naše pivá a drobné suveníry a pokračovali sme ďalej.
Pred zrenjaninským pivovarom Pohľad do areálu pivovaru

NOVI SAD - V pivovare "MB" náš čakala ťažká úloha. vedeli sme že patrí už do spoločnosti Heineken a naše obavy o prísnych opatreniach a zložitosti niečo vybaviť sa naplnili. Pracovník SBS sa síce snažil telefoniicky nájsť nejakú oprávnenú osobu ale nikde nepochodil. Nakoniec po dlhom vyjednávaní nám rezignovane privolal jedného pracovníka z výroby a potom sme sa stretli už len s ochotou. S ďalším kolegom nám priniesol nad očakávanie veľké množstvo etikiet ale aj peknú publikáciu o pivovare. S pivovarom susedí aj veľký supermarket, kde sme našli aj pivá z produkcie pivovaru MB, pri pokladni nám ich však nepredali, pretože sme nemali na výmenu fľaše. Čudný prístup s ktorým som sa doteraz nikde nestretol a doteraz som to nepochopil. V Srbsku sme sa však stretli s týmto problémom na viacerých miestach. Platí zásada že kto nemá prázdne fľaše, tak nemá takmer šancu kúpiť pivo.
Pivovar MB vypadá jednoducho ale moderne Pred reklamou pivovaru, ktorá bola na aute
S pracovníkmi pivovaru, ktorí nám pomohli Pre pivárňou pivovaru MB

ČELAREVO - Známy pivovar v malom mestečku (okolo 5000 obyvateľov) patrí dnes do spoločnosti "Carlsberg Srbija" a patrí medzi trojicu najväčších srbských pivovarov. pokúšali sme sa tu nadviazať kontakt už zo Slovenska cez marketing a vedenie spoločnosti, ktoré má však sídlo v Belehrade. Po zložitom telefonickom vyjednávaní sme však moc neverili, že to bude mať nejaký význam. Na naše prekvapenie po príchode a ohlásení sa na vchode sa nás za malú chvíľu ujala Liliana Radišič a Vesna Tatliaková ktorá vedel perfektne po slovensky. Pozvali nás na prehliadku moderného pivovaru, ponúkli nám malé občerstvenie a darovali nám tričká s logom a na cestu aj pivá "Lav". Nečakaný problém však bol s etiketami a korunkovými uzáverami, dostali sme tu len symbolicky po pár kusov z viacerých druhov pretože už bolo po pracovnej dobe a nenašiel sa už spôsob ako sa dostať k väčšiemu množstvu. Na pamiatku sme urobili pár fotografií a tým sme ukončili náš pobyt v Čelareve.
Takto vypadá časť pivovaru v Čelareve Pohľad na administratívnu budovu pivovaru
Spoločná fotografia s Lilianou Radišič S pivom Lav sme sa stretli na každom mieste

ŠABAC - O tomto 120-tisícovom meste sme do našej cesty na Balkán nevedeli vôbec nič, okrem toho že by tu mal byť minipivovar Yugen TTT. Podľa adresy sme ľahko už vo večerných hodinách našli uzamknutý objekt s týmto názvom, ale pivovar sme tu nenašli. Naše skúsenosti však boli také, že nikdy sa netreba predčasne vzdávať a vo dvore objektu sme nakoniec našli pomoc. Zistili sme že tu je len sídlo veľkej firmy Yugen TTT, ktorá vlastní aj pivovar, ten bol však na inom mieste v centre mesta. Náš nový známy Saša Ruvidič sa dokonca ponukol, že nás tam zavedie a tak sme za chvíľu zaparkovali pred minipivovarom a reštauráciou. Saša sa dokonca poznal s majiteľom a personálom a tak sme si mohli prezrieť aj technologické zariadenie, ktoré pochádza z Českej republiky. Ihneď sme mali na stole aj pivo pod názvom "Česko pivo" a a za chvíľu bol pri nás aj majiteľ spoločnosti Yugen TTT Čedomir Vasiljevič a riaditeľ pivovaru Dušan Šumanja. Samozrejme, že sme boli prekvapení takým záujmom o našu návštevu a zotrvali sme tu dlhšiu dobu pri priateľskom rozhovore. Zistili sme že pivo sa na požiadanie plní aj do PET fliaš s etiketami a za chvíľu sme ich aj mali po pár kusov na stole. Pri rozlúčke sme dostali aj pohár s logom pivovaru, dve dvojlitrové fľaše s pivom a navyše nám vybavili návštevu pivovaru vo Valjeve, kde sme smerovali na druhý deň. Zo Šabacu sme teda odchádzali neskoro večer veľmi spokojní a s peknými dojmami.
Pri prehliadke pivovaru v Šabaci Várňa pivovaru je priamo v reštaurácii
S majiteľom Yugen TTT Č.Vasiljevičom Prípitok so Sašom Ruvidičom

RUMA - Prvú noc sme strávili v moteli neďaleko mesta Ruma, kde sme mali dopredu zaistené ubytovanie.Ani tu sme nezaháľali a pri večernom posedení v reštaurácii motela pri apatinskom pive "Jelen" sme nadviazali priateľský kontakt s obsluhujúcim časčníkom. Výsledkom toho boli ďalšie nové poháre, ktoré sme vymenili za slovenské, ale aj korunkové uzávery a na záver aj prepravka prázdnych fliaš s etiketami "Jelen pivo", ktoré som ešte pred polnocou odliepal na hotelovej izbe.
Čašník v moteli bol veľmi priateľský človek a pomohol nám ako mohol Prepravka s fľašami od piva Jelen putuje
na moju izbu

VALJEVO - Na druhý deň sme už o ôsmej ráno stáli pred bránou pivovaru "Valjevska pivara", kde nás ihneď nasmerovali do kancelárie riaditeľky ktorou je Slavica Tomaševič. Pivovaru tu vládne nežné pohlavie pretože aj hlavný technológ (sládek) je žena p. Jasmina cez ktorú sme mali dohodnutý kontakt. Pri krátkom posedení u riaditeľky sme sa dozvedeli, že pivovar dnes vlastní nová spoločnosť "Atlas system" a preto aj jedno z vyrábaných pív sa volá Atlas. Dostali sme celý kartón týchto pív, ďalšie boli v plechovkách a pribalili nám aj poháre a publikáciu o pivovare. S p. Jasmínou sme potom absolvovali prehliadku pivovaru a nakoniec sme sa dostali aj k etiketám a korunkovým uzáverom. Táto návšteva sa nám určite vyplatila.
Pohľad na časť objektu pivovaru V kancelárii riaditeľky pivovaru vo Valjeve
Aj takúto zaujímavosť sme našli v pivovare Posledné foto pred odchodom z pivovaru

JAGODINA - Posledným pivovarom, ktorý sme navštívili v Srbsku v prvej časti našej cesty po Balkáne bol pivovar v meste Jagodina. Z vrátnice nás ihneď zaviedli k riaditeľovi pivovaru Zoranovi Dmitrijevičovi, ktorý po objasnení účelu našej cesty otvoril skrine v kancelárii a prekvapujúco nám nabalil dve tašky rôznych suvenírov zo svojich zásob (tričká, zapaľovače, čapice, perá, poháre a pod.).Potom nám ukázal cestu priamo do skladu, kde predtým dal patričné pokyny cez telefón a tak sme sa za pár minút ocitli medzi množstvom ďalších pivných suvenírov. Nechýbali medzi nimi ani etikety, aj keď z ich získaním vo väčšom množstve boli najväčšie problémy. Nakoniec sme však odchádzali spokojní aj s "Jagodinským pivom" ktoré sme kúpili v neďalekej predajni.
Pri odchode z jagodinského pivovaru Pohľad na časť objektu pivovaru

MEZDRA - Druhý deň nášho putovania po Balkáne nás čakal ešte ďaleký presun do Bulharska. V Mezdre asi 100 km severne od Sofie sme mali dohodnuté stretnutie s vedením pivovaru, ale časovo sa nám to do konca pracovnej doby (17:00 hod.) nepodarilo stihnúť. Cez priateľa v Sofii sme sa aspoň dohodli, že ak prídeme neskôr budú nás čakať na vchode do pivovaru Ledenika aspoň nejaké suveníry. Do Mezdry sme dorazili až okolo 18:30 ale s obsahom ktorí nás čakal na vrátnici sme spokojní neboli, pretože tam chýbali v dostatočnom množstve práve etikety. Začalo opäť prehovárianie "ochranky pivovaru", ktorá nakoniec našla na pracovisku hlavného logistu Iliana Kerezova. Ochotne sa nás ujal aj v týchto večerných hodinách, našiel dokonca niekde aj skladníčku zo skladu a opäť sme sa ocitli medzi regálmi plných etikiet. Dostali sme tu asi 15 druhov (aj z pivovaru vo Varne, ktorý patri do jednej spoločnosti s Ledenikou) a naša spokojnosť bola maximálna, keď sme ešte stihli v jednom obchode kúpiť na degustáciu aj pivo Ledenika.
Takto impozantne nás privítala Mezdra Pohľad na pivovar z hlavnej cesty
Pred vchodom do pivovaru Ledenika Pred malou výstavkou vyrábaných pív v Ledenike

SOFIA - V Sofii nás aj napriek časovému zdržaniu očakával náš priateľ - zberateľ Ljubomir Konakchiev so svojou priateľkou Ani. Po rýchlom ubytovaní v hosteli Kerstan v centre Sofie sme za chvíľu sedeli v minipivovare "Pri Kmeta" ktorý bol ďalším plánovaným cieľom našej pivnej cesty. Tu sme spolu s Ljubomirom urobili vzájomnú výmenu rôzneho zberateľského materiálu, ktorú sme mali dopredu dohodnutú. Najviac som sa potešil bulharským etiketám ktoré som od neho dostal výmenou hlavne za korunkové uzávery. Samozrejme, že sme pred i po večeri ochutnali aj všetky druhy miestneho piva (pšeničné, svetlé, tmavé a červené), kúpili pohár s logom a dostali sme aj tácky. Do hostela sme sa dostali až okolo polnoci. Ljubomirovi patrí naše veľké poďakovanie, pretože nám pomohol s organizáciou tour v Bulharsku, s ubytovaním v Sofii i Plevene a dohodol pre nás aj niektoré kontakty v pivovaroch.
Minipivovar Pri kmeta je jediný reštauračný minipivovar v Bulharsku Spoločné foto pred várňou minipivaru s našimi bulharskými priateľmi
Výmena zberateľského materiálu s Ljubomirom Miroslav sa zatiaľ venoval jeho priateľke Ani

TRUD - Toto malé mestečko sa nachádza neďaleko Plovdivu a pôvodná informácia ktorú sme mali hovorila, že malý pivovar tu už nie je v prevádzke. Opäť sme sa však držali svojej zásady, že všetko je potrebné preverovať na mieste a vyplatilo sa nám to. Nenápadný malý pivovar pod názvom "Bulborg" sme našli funkčný, vyrába len jeden druh piva s rovnakým názvom ktoré plní do KEG sudov ale aj do 2-litrových PET fliaš. Dostali sme tu v obmedzenom množstve etikety a na prekvapenie aj tácky a pri rozlúčke aj ďalšie pivo na domácu degustáciu.
Technologické zariadenie pivovaru Pribudlo nám tu aj ďalšie pivo na degustáciu

PLOVDIV - Jeden z najznámejších bulharských pivovarov "Kamenitza" patrí dnes do belgickej spoločnosti Inbew a v Bulharsku sa s týmto pivom stretneme na každom kroku. Naša návšteva v tomto pivovare však bola veľmi krátka. ali sme tu dohodnuté až dva kontakty, ale nakoniec nás čakala na vchode do pivovaru len obálka s etiketami a korunkovými uzáverami. Ako sa ukázalo, naše kontakty boli pracovne zaneprázdnené, nemohli sa nám venovať a tak to vyriešili aspoň takýmto spôsobom.Nemali sme dobrý pocit ani z vlastného pivovaru, ktorý leží v centre mesta, medzi obytnými panelákmi a inými firmami, stráca sa v hustom poraste stromov a z ulice ho takmer nevidieť vrátane nenápadného vchodu.
Na pamiatku aspoň fotografia pred prepravkami od piva Kamenitza Autá s logom pivovaru Kamenitza sme stretávali po celom Bulharsku

CHASKOVO - Chaskovo sa nachádza asi 80 km od Plovdiva a v minulosti sme ho poznali hlavne podľa piva Astika. Pivovar sa nachádza ihneď pri hlavnej ceste na St.Zagoru na severe mesta a dnes patrí podobne ako pivovar v Plovdive belgickej spoločnosti Inbew. Zažili sme tu zaujímavú návštevu, ktorá začala tým, že ochranka pivovaru nám doporučila aby sme si našli riaditeľa pivovaru a priamo s ním prejednali účel našej cesty. Chvíľu sme blúdili po administratívnej budove až nás jeden zamestnanec zaviedol do prázdnej kancelárie sekretárky riaditeľa. Po jej príchode sme jej vysvetlili čo potrebujeme ale direktor nebol prítomný a na všetko potrebovala jeho súhlas. Zo začiatku sme nechápali tieto problémy ale sympatická Nikolina Christova neustale s niekým telefonovala a trpezlivo organizovala niečo ohľadom našej návštevy. Keď sme po takmer hodine čakania dali najavo, že už nemáme príliš veľa času upokojovala nás aby sme kľudne sedeli a čakali. Medzitým jej priniesli etikety, na stole sa objavili aj tácky a to sme už tušili, že naše čakanie nebude márne. Nakoniec prišlo aj telefonické povolenie od riaditeľa a my sme po dlhom čakaní odchádzali maximálne spokojní s veľkým množstvom etikiet (8 druhov) ale aj s táckami a iným zberateľským materiálom, vrátane plechovkového piva. Nikolina Christova nás vyprevadila až k našemu autu a s takou pozornosťou sme naozaj nepočítali.
Pohľad na pivovar Astika v Chaskove Poďakovanie za ochotu Nikoline Christovej

STARA ZAGORA - Poslednou zastávkou pred dovolenkou pri mori bola Stara Zagora a jej známy pivovar Zagorka, ktorý dnes patrí do spoločnosti Heineken.Aj tu sme sa potvrdilo, že v každom pivovare sme sa stretli s iným prístupom k našej návšteve a často o tom rozhodovali rôzne náhody a maličkosti. Tu za pár minút po ohlásení sa na vchode prišiel za nami manažér kvaliry výroby Atanas Atanasov. Veľmi rýchlo sme našli spoločný jazyk v ruštine a za chvíľu dal pokyn k príprave etikiet a korunkových uzáverov vo väčšom množstve podľa nášho priania. Naša Balkan beer Tour ho tak zaujala, že zotrval s nami na lavičke pred bránami pivovaru v dlhšom rozhovore, prezrel si so záujmom album s fotografiami zo zbierky a nakoniec nás dokonca pozval na prehliadku pivovaru. Čakala ná však ešte takmer 200 km cesta do Burgasu a tak sme túto ponuku museli zdvorilo odmietnuť. V každom prípade to však bol vydarený záver prvej časti nášho putovania po balkánskych pivovaroch.
Pohľad na pivovar Zagorka v Starej Zagore A.Atanasov pri prezeraní albumu s mojou zbierkou
Spoločné foto pred pivovarom Čakanie na etikety pri pive Zagorka Gold

POMORIE - Po príchode do letoviska Pomorie pri Burgase sa za nami letecky presunul aj zbytok rodiny a aj tu sa každý deň točil aj okolo piva. Okrem toho že sme ochutnávali rôzne bulharské pivá, vymenili sme tu v rôznych reštauráciách aj veľa pohárov, získali sme tu aj rôzne tácky a v štyroch baroch nám dokonca každý deň odkladali korunkové uzávery a v jednom dokonca aj etikety z použitých fliaš. Postupne pribúdali aj rôzne bulharské plechovky a odlepené etikety hlavne z PET fliaš, ktoré sa v pivovaroch dali ťažko získať. Spomienkou na Balkan Beer Tour mi budú aj suveníry ktoré som kúpil v obchodoch ako napr. tričká alebo ručník s pivnou tématikou.
S Miroslavom sme ochutnali veľa druhov bulharských ale aj iných pív Od majiteľa apartmánov kde sme bývali som dostal túto svetelnú reklamu
S majiteľom tohto baru sme vymenili bez problémov niekoľko pohárov V bare Barbut nám veľmi pomohli naši priatelia Svetlin a Matilda a ich dcéra
Tento ručník pre mňa objavil v jednom obchode vnuk Jakub Do zbierky mi pribudlo aj tričko so svetovými pivami

ŠUMEN - Jeden deň z dovolenky sme venovali návšteve pivovaru v Šumene, ktorý dnes vlastní spoločnosť Carlsberg. Veľmi rýchlo po ohlásení sa na vrátnici prišla za nami Katerina Kirilova ktorá nám však doporučila aby sme prišli na druhý deň, nakoľko dnes sa nám nemôže v pivovare nikto venovať nakoľko tam majú návštevu od majiteľov pivovaru z Dánska. Priniesla nám síce pár kusov etikiet ale jednoznačne nám povedala, že to je v tejto chvíli všetko ako nám môže pomôcť. Samozrejme, že návšteva ďalší deň bola pre nás nereálna a tak sme hľadali iné možnosti ako uspieť. Pomohol nám jeden pracovník pivovaru a tak sme odchádzali zo Šumenu nakoniec veľmi spokojní. Navštívili sme aj miestny supermarket Billa a nakúpili sme tu ďalšie pivá na domácu degustáciu, ktoré sme v prímorských strediskách vôbec nevideli.
Pohľad do areálu pivovaru v Šumene Kamión so šumenským pivom pred pivovarom
V Šumene nám pomohol jeden zo zamestnancov Nákup v supermarkete Billa v Šumene sa vydaril

VARNA - Do Varny sme prichádzali s vedomím, že miestny pivovar sa zlúčil s pivovarom Ledenika v Mezdre a že pivo sa už vo Varne nevarí. Aj napriek tomu sme skúsili šťastie a opäť sme nevyšli naprázdno. Aj keď sa tu už pivo nevarí vládol tu pracovný ruch pretože objekt pivovaru slúži ako distribučné stredisko pre Varnu a okolie. Náhodne sme tu natrafili na osoby ktoré nám vedeli ihneď pomôcť a aj z tohto pivovaru sme si odniesli nejaké ďaľšie suveníry ako napr. poháre, čapicu, zapaľovače, perá tácky a pod. Najväčší problém bol však nečakane s kúpením varnenského piva na domácu degustáciu, ktoré sa nám až po dlhšom hľadaní podarilo v jednom malom obchode kúpiť.
Budova pivovaru v ktorom sa už pivo nevarí Pred autom s reklamou varnenského piva
Vyjednávanie pred pivovarom vo Varne... .... a za chvíľu nám pribudli nové poháre

VELIKO TARNOVO - Pivovar Boljarka vo Velikom Tarnove je jedným z posledných bulharských pivovarov, kde sa ešte nepresadil zahraničný kapitál. Pri ceste do tohoto mesta sme museli nečakane absolvovať veľkú obchádzku pre uzatvorenú cestu čo nás časovo značne zdržalo. Na vrátnici mi dali do ruky mobilný telefón s nejakým vytočeným číslom aby som si všetko vybavil sám. Ozvala sa mi Desi Dineva a ako sa neskôr ukázalo bola hlavným technológom (sládkom) pivovaru. Aj napriek tomu, že nemala veľa času, pretože čakala inú pracovnú návštevu prišla za nami, vzala nás na krátku prehliadku pivovaru, priamo z linky sme ochutnali aj pivo Boljarka a nakoniec nás zavedla aj do skladu etikiet a korunkových uzáverov. Etiketami a korunkami nešetrila a čo sme chceli to sme dostali. Na bráne nám pridala ešte aj ďalšie drobné suveníry a tak sme z Velikého Tarnova odchádzali s tými najlepšími dojmami.
Pózovanie pred areálom pivovaru S Desi Dinevou pred stáčacou linkou
Veľmi dobre sme pochodili v sklade etikiet Pred odchodom z pivovaru Boljarka

PLEVEN - V Plevene sme prespali v armádnom hoteli a večer sme sa tu stretli opäť aj s našimi priateľmi zo Sofie Ljubomirom a Ani. Na druhý deň sme zo zvedavosti navštívili aj starý pivovar, ktorý pred pár rokmi kúpila belgická spoločnosť Inbew a už ho stihla aj zavrieť. Pivo pod značkou "Pleven" sa však naďalej varí v pivovaroch v Plovdive a Chaskove, kúpiť sme ho však nikde nedostali. Objekt bývalého pivovaru je už dosť schátralý, našli sme tam len pracovníka bezpečnostnej služby ktorá zabezpečuje jeho ochranu. Žiadne etikety a inú suveníry sa tu už nezachovali a tak nám budú tento pivovar pripomínať už len fotografie.
Miroslav s našimi bulharskými priateľmi Rozlúčková fotograsfia s Ljubomirom
Na jednej z budov sme našli ešte aj reklamu Pred vchodom do bývalého pivovaru

PLEVEN - Našim hlavným cieľom v Plevene bol však nový pivovar ktorý pod názvom "Pivovarna Pleven" bol založený len roku 2007 s cieľom udržať pivovarnícku tradíciu v meste po zrušení starého pivovaru a zaradiť ho môžeme skôr do kategórie minipivovarov. Vyrábajú tu tri druhy piva pod názvom "Storgozia" čo ako sme sa dozvedeli je pôvodný názov mesta Pleven z minulosti. Privítala nás Liliika Simenova, hlavný technológ (sládek) pivovaru, ktorá predtým pracovala v rovnakej funkcii aj v starom pivovare. Za chvíľu sme sedeli v kancelárii riaditeľa pivovaru Petra Bacova a v priateľskej atmosfére pri káve sme si vymenili niekoľko poznatkov o pivovarníctve v Bulharsku a na Slovensku. Medzitým sa nám už na stole začali zhromažďovať etikety, korunkové úzávery a iné suveníry, ale aj pivo na domácu degustáciu. Určite to bola vydarená návšteva na ktorú budeme dlho v dobrom spomínať.
Takto vyzerá areál nového pivovaru v Plevene V kancelárii riaditeľa Petra Bacova
Na stole sa začali rýchlo zhromažďovať etikety a iné suveníry Spoločná fotografia pri odchode z pivovaru pred našim autom

LOM - Posledným pivovarom ktorý sme navštívili v Bulharsku bol pivovar v meste Lom. Mali sme tu vopred dohodnutý kontakt a tak nám odpadli problémy na vchode, kde si nás prišla prevziať opäť žena vo funkcii hlavného technológa Krasimira Vladimirova. Usadila nás v malej zasadačke, pohostila svetlým a tmavým pivom a medzitým vydala patričné pokyny na prinesenie etikiet, korunkových uzáverov, pohárov, ale získali sme tu aj iné suveníry. Zo záumom si prezrela aj náš album so zbierkou a zaujalo ju aj moje domáce varenie piva. Dostali sme tu veľké množstvo etikiet (až 13 druhov) a potešili nás aj pekné poháre na stopke. Pri odchode nás čakali ešte na bráne dva kartóny Lomskeho a Shopskeho piva v PET fľaškách takže z Lomu sme odchádzali riadne nabalení. Za bránami pivovaru nás čakalo ešte jedno prekvapenie, keď nás pri aute čakal Lubomir Andreev s manželkou Evou, ktorí žijú na Slovensku v R.Sobote a v Lome boli na dovolenke pretože Lubomír pochádza z tohto mesta. Zaujalo ich naše auto a tak si na nás počkali, pozvanie na návštevu sme však museli odmietnuť pretože už nás čakali v ďalšom pivovare v Srbsku.
Pohľad do areálu pivovaru v Lome Pohľad do areálu pivovaru v Lome
Prípitok s Krasimirou Vladimirovou Hromada etikiet a uzáverov nás potešila
Takto nabalení sme odchádzali z Lomu Naši noví priatelia Lubomír a Eva

ZAJEČAR - Po dobrých skúsenostiach z Bulharska sme sa pokúsili aj v srbskom Zaječari dohodnúť si vopred návštevu pivovaru. Miroslavov srbský obchodný partner s ktorým sme mali večer stretnutie to aj telefonicky zariadil a tak po príchode do pivovaru sme bez vysvetľovania dostali ihneď návštevnícke vizitky a zaviedli nás do kancelárie Kataríny Petrovič, supervízora pre kvalitu výroby. Tu sme sa dozvedeli, že pivovar ešte patrí tureckéj spoločnosti Efes, ale od septembra bude jeho vlastníkom spoločnosť Heineken. V sprievode technológa pivovaru Dragana Duciča sme v bielych plášťoch absolvovali aj prehliadku pivovaru ale bez možnosti fotografovania. Tu sme zistili ďalšiu zaujímavosť že sa tu varí aj pivo Weifert z Pančeva a plní sa do sklenených fliaš a naopak v Pančeve sa varia aj zaječarské značky a plnia sa tam do PET fliaš. Spokojní sme tu boli s množstvom obdržaných etikiet a korunkových uzáverov, pribalili nám aj pivo na degustáciu. Katarina Petrovič nám dokonca doporučila dve kontaktné osoby na ktoré sme sa mohli obrátiť v Pančeve kde sme mali namierené na druhý deň ráno.
Časť objektu pivovaru v Zaječari, ktorý sme navštívili na spiatočnej ceste Všetky vyrobené pivá podliehajú prísnym laboratórnym skúškam
V Zaječari sa nám venovala Katarina Petrovič, supervízor pre kvalitu výroby S technológom pivovaru Draganom Ducičom sme absolvovali aj prehliadku pivovaru

PANČEVO - Pančevo sa nachádza neďaleko Belehradu (asi 15 km) a miestny pivovar patrí dnes tiež tureckej spoločnosti Efes. Po príchode sme využili doporučený kontakt a z vrátnice nás zaviedli priamo k technickému riaditeĺovi Arpádovi Bálintovi. Trochu bol našou návštevou zaskočený, ale po vysvetlení účelu našej cesty všetko vyriešil v náš prospech rýchlo a profesionálne. Za chvíľu sme už boli vo výrobných priestoroch kde sme sa zamerali na etikety na PET fľaše. Nebolo to úplne jednoduché, pretože sú navinuté vo veľkých kotúčoch a režú sa automaticky pri lepení na fľaše. A tak bolo určite zaujímavé sledovať nás ako sme vo štvorici odvíjali etikety z veľkých kotúčov tak aby sme v konečnom dôsledku boli spokojní, čo sa nakoniec aj podarilo. Miroslav objavil ešte aj sudové etikety ktoré rozšírili sortiment získaných etikiet v tomto pivovare. Nasledovalo ešte zastavenie v sklade, kde sme dostali ďalšie suveníry a svetlé aj tmavé pivo na degustáciu. Z hľadiska získaného materiálu to bol pre nás určite úspešný pivovar.
Pohľad na časť pivovaru v Pančeve Cisterna so zaječarským pivom Plus
V rozhovore s A.Bálintom v jeho kancelárii S etiketami na PET fľaše sme mali veľa práce

RITIŠEVO - Malá dedinka Ritiševo sa nachádza neďaleko mesta Vršac a pivovar v nej nebolo problém najsť. V skutočnosti je to súkromný minipivovar ktorého majiteľom je Laoj Livijus s manželkou Oliverou. Poznáme ho pod názvom Pivara "Krugher i Brent" ale čo znamenajú tieto záhadné slová sme sa nedozvedeli, pretože je to rodinné tajomstvo a len samotní majitelia vedia ich význam. Pivovar je prepojený s rodinným domom majiteľov a boli sme tu veľmi srdečne privítaní domácou paní Oliverou, neskôr sa k nám pripojil aj jej manžel. Pivovar založili v roku 1991 ako prvý súkromný minipivovar vo vtedajšej Juhoslávii. Majiteľ sa nám aj pochválil, že v prvých rokoch spolupracoval aj s pivovarom Urpín v B.Bystrici. V súčasnej dobe vyrábajú tri druhy piva (svetlo, crno a crveno) ktoré plnia len do fliaš (sklo aj PET). Majitelia boli k nám štedrí, dostali sme vo väčšom množstve štyri druhy etikiet, korunkové uzávery, venovali nám aj tričká, pivá na degustáciu a navyše nám ukázali aj výrobné priestory. Pri rozlúčke nás hneď pozvali aj na ďalšiu návšteve ak budeme niekedy prechádzať Srbskom.
Časť zariadenia pochádza z USA Pohľad do výrobných priestorov
Zo začiatku sa nám venovala manželka majiteľa pani Olivera Majitelia pivovaru v Ritiševe si našli na našom aute aj svoj pivovar

VRŠAC - Posledný pivovar ktorý sme mali v pláne navštíviť bol pivovar v meste Vršac. Paradoxne tak ako sme zle začali pred 17-timi dňami v Apatine podobne neúspešne sme našu Balkan Beer Tour aj ukončili vo Vršaci. Už príchod do pivovaru bol rozpačitý, keď sme našli opustenú vrátnicu a chvíľu trvalo pokiaľ sa našiel človek ktorý do nej patril. Evidentne však niečo mimo svojho pracoviska oslavoval, pretože komunikácia s ním už bola zložitá. Aj keď nebolo ešte ani 14:00 hod. v pivovare to vypadalo ako keby tam už bolo dávno po pracovnej dobe. Aj napriek určitej snahe vrátnika zohnať nám niekoho sa mu to nepodarilo a potom už úplne rezignoval a jednoznačne nám oznámil, že dnes už nevybavíme nič. Doporučil nám prísť na druhý deň ráno s tým, že určite pochodíme lepšie. Ešte sme stačili v jeho neprítomnosti urobiť pár fotografií a v najbližšom obchode kúpiť pivo Champion z vršackého pivovaru.
Pohľad do časti objektu pivovaru Pohľad na hlavnú budovu kde sme sa nedostali

Domov sme priviezli veľké množstvo zberateľského materiálu z rôznych pivovarov, ktoré obohatili našu zbierku a ďalšie prebytky budú použité na výmenu, prípadne predaj. Pre názornosť uvádzam čo všetko sa nám podarilo priviesť: - viac ako 4 000 srbských etikiet a viac ako 5 000 bulharských etikiet (viac ako 150 druhov), stovky korunkových uzáverov, okolo 200 ks pivných tácok, 52 pohárov, 51 plechoviek, 11 tričiek, 11 popolníkov, 7 čapíc, 16 zapaľovačov, 18 pier, dve knihy, dva kalendáre, okolo 30 plagátov, 10 pohľadníc, ale aj nejaké kalendáriky, výčapné plakety, otvárače, igelitky a iné drobné suveníry, vrátane rôznych prospektov. Naše auto bolo plné aj pív, keď sme priviezli na domácu degustáciu ale aj iné účely až 67 srbských a bulharských pív. Okrem toho som do svojej zbierky nafotografoval desiatky svetelných reklám srbských a bulharských pivovarov. Aj keď bol tento zájazd časovo aj finančne náročný zhodnotili sme ho ako úspešný a domov sme sa vrátili spokojní. Po ceste sme už premýšľali čo vymyslíme na budúci rok.
Celkový pohľad na privezený zberateľský materiál Detail na rôzne pivné suveníry
Najväčšiu pozornosť som zameral na etikety Nakoniec nestačili na etikety ani dve krabice
Veľkú časť prineseného materiálu tvorili
pivá a plechovky
S takýmto veľkým úlovkom pohárov
sme naozaj nepočítali